Prenocovanie v zimných podmienkach

Zbierka rád a tipov z mrazivých bivakov a zasnežených stanov.

Zima je dlhá, dni krátke a vy máte pocit, že do leta s outdoorom nevydržíte? Nemusíte! Vyrazte na zimné dobrodružstvo. S dobrou prípravou a kvalitným vybavením je odvážnym príroda otvorená celoročne. Máme pre vás vychytávky vyskúšané na vlastnej koži, ktoré vám zimné expedície spríjemnia.

Úvod

Začneme varovaním. Ak nemáte skúsenosti, nepoznáte vybavenie a neveríte si, tak so zimou začínajte postupne, ideálne tak koncom leta. Nie je nič horšie ako zbaliť v januári batoh, vyraziť sám na miesto, ktoré nepoznám a jednoducho to skúsiť.

Dlhý pobyt v chladnom prostredí môže, obzvlášť pokiaľ nie ste zvyknutí, viesť ku zhoršeniu koncentrácie, jemnej motoriky a v extrémnych prípadoch dokonca k strate vedomia. Do zimy preto vyrážajte ideálne s parťákom a vždy so záložným plánom – keď sa niečo pokazí, premoknete, vietor vám vezme spacák alebo stan – musíte mať istotu, že sa kedykoľvek zvládnete vrátiť do bezpečia.

Keď k tomu ale budete pristupovať zodpovedne, odmenou vám budú nádherné zimné scenérie, jedinečné zážitky a pocit, že príroda je tu len pre vás.

Vybavenie je základ

Úspech zimného prenocovania je z veľkej časti udávaný správnou voľbou vybavenia. Kto to podcení, musí byť pripravený na to, že sa bude celú noc klepať zimou a vyspí sa zle. Alebo vôbec.

Spacák, čo zahreje

Tak po prvé, spacáky nehrejú, spacáky izolujú. Základom pre zimné prenocovanie je spacák s komfortnou teplotou aspoň -5 °C, každopádne nič nepokazíte silnejším. Hlavne sa nenechajte uchlácholiť limitnou teplotou, tá totiž znamená, že noc v spacáku pre-ži-je-te. Nie, že si ju u-ži-je-te. A to je obrovitánsky rozdiel.

Či perie alebo mikrovlákno je večná otázka – oba materiály majú svoje výhody a nevýhody. Perie je ľahké a stabilné, v zime predovšetkým pri spacákoch bez hydrofóbnej úpravy ľahko navlhne a potom rýchlo stráca izolačné vlastnosti. Na druhej strane je mikrovlákno, všeobecne lacnejšia voľba, ktorému voda tak nevadí, ale horšie vlastnosti pocítite už po pár sezónach. Mikrovlákna totiž časom praskajú a pľasnú, čo sa podpisuje na schopnosti spacáku držať izolačnú vrstvu vzduchu.

Ideálna voľba je kvalitný páperový spacák s hydrofóbnou úpravou peria, ktorý vám vydrží desať a viac sezón, ale tam sa pripravte na cenu zhruba niekde od 230 € vyššie. Mojou voľbou je Koteka II 850 značky Sir Joseph.

Karimatka, čo nechladí

Aj ten najlepší spacák vás bez dobrej karimatky nezachráni. Pod chrbtom sa totiž jeho výplň stlačí a prestáva izolovať. Pred chladom od zeme vás musí chrániť nekrčivá izolačná vrstva – a tu na scénu vstupuje karimatka. Penové karimatky do zimy neponúkajú správne vlastnosti, tepelný koeficient R-valu sa u nich pohybuje okolo hodnoty 1–2.

Oveľa lepšie sú nafukovačky. Pre maximálny komfort by ste mali chcieť niečo okolo R-value 6 a vyššie. Som veľmi praktický človek a takéto karimatky sú pre mňa trochu veľa (ťažké a drahé). Preto kombinujem nafukovačku Zulu Moonlight Mummy s tepelným odporom 2,4 a penovú karimatku Thermarest s odporom 2,1. Zatiaľ mi to vždy bohato stačilo, ale nebudem klamať, niekedy by som sa za poriadnu karimatku upísal krvou diablovi.

Prístrešok, kam neťahá

V zime sa dá spať mnohými spôsobmi. Vašim nepriateľom je hlavne vietor, chrániť sa pred ním je v zime úloha číslo jedna. Ak využijete turistické prístrešky, môže vám stačiť karimatka, spacák a obyčajná plachta alebo pončo na zástenu. Na snehu sa dá aj stanovať, len si to chce sneh poriadne ušliapať. A pre nadšencov sú tu snehové záhraby, kam sa hodí bivakovací vak.

Problém môže byť aj silné sneženie, ale všeobecne mám pocit, že v zime mi do stanu nikdy netieklo – len treba vrstvu snehu z tropika pravidelne oklepávať. Horšie je to s námrazou, ktorá sa tvorí na vnútornej strane stanu, keď na nej kondenzuje vlhký vydychovaný vzduch. To potom vo vnútri pri každom pohybe sneží ako v detskom snežítku.

Prosím, neberte to na ľahkú váhu. Sám sa aktívne otužujem už ôsmu sezónu, ale až tento rok som po otužovaní dvakrát omdlel. Jednoducho som stál na prechode a vypol. Nemám žiadne vysvetlenie, možno som bol veľmi skoro po chorobe, možno som nebol dosť najedený alebo vyspaný, ale keby sa mi to stalo niekde v divočine, ležím tam zaviaty snehom doteraz.

Oblečenie, v ktorom telo nemrzne

Do zimy to chce starostlivo vrstviť presne podľa princípu cibule. Funkčná základná vrstva, izolačné vrstvy, vodeodolná vrstva. Väčšinou používam merino, fleecovú mikinu a goretexovú bundu navrch. K tomu rýchloschnúce trekové nohavice, ale do snehu a zimy určite patrí aj softshell alebo membrána, len som väčšinu zimných dní veľa v pohybe, takže volím čo najpriedušnejšie varianty. Rukavice a čiapky podľa gusta.

Do batohu určite pribaľte páperovú bundu. Hneď keď sa zastavíte, desiatujete alebo staviate stan pod goráč stačí obliecť perie a máte pohodu. Nie som fanúšik hrubých búnd, čo kombinujú izoláciu a membránu, pretože u tých táto voľnosť kombinovania chýba a všetci asi vieme, že ani najväčšími prieduchmi v podpazuší membránu pri funení do kopca na lyžiach alebo snežniciach nevyvetráte.

Do spacáku si potom odporúčam zbaliť suché oblečenie na prezlečenie. Stačí niečo tenké z merina, čo budete mať v batohu zabalené v igelitke alebo vodeodolnom vaku. Nemá zmysel chodiť spať nabalený, pretože oblečenie vo vnútri spacáka vás nijako výrazne neizoluje, takto to fyzikálne nefunguje (aj keď áno, mentálny efekt to na väčšinu ľudí má). Ak je vám v spacáku zima, bude chyba v spacáku a karimatke. Zachráni vás jedine páperová bunda, ktorú na seba môžete prehodiť zvonku, alebo si ju obliecť do spacáka a zväčšiť tak objem vzduchu medzi vami a zimou. Len pozor, nech je suchá.

Vychytávky pre zimomravých

Keď zimu zle znášate, nedá sa nič robiť, musíte si nejako poradiť. Toto je pár drobností, ktoré vám pobyt v zime spríjemnia:

• Nohy
  Suché hrubé ponožky sú základ, ale keď nestačia, zvážte obstaranie páperových papučí. Nemám skúsenosť, ale kamaráti za ne dávajú ruky do ohňa. A ja im ich vždy len smutne závidím.
  
  
• Nos
  V spacáku teplo, ale tvár zmrznutá na kameň. To k zimnému prenocovaniu patrí. Nemá zmysel si dávať cez tvár šatku, tá je po chvíli mokrá a chladí, namiesto aby hriala. Ideálny je spacák typu múmie, ktorý si gumičkou stiahnete cez oči a necháte pozerať len pusu a nos. Niekto berie kuklu s dýchacím otvorom, ja som si na cencúle pri nose zvykol.
  
  
• Chrbát
  Mrzne chrbát? Na vine je karimatka. Najprotivnejšia vec, pretože prechladnutie od zeme neutečiete a teplo z vás bude vysávať až do rána. Cesta je jasná, chce to pod seba niečo narvať. V každej lekárničke by nemala chýbať reflexná fólia, tak skúste tu.
  
  
• Klepem sa celý
  Za roky trekovania s mojou drahou mám veľa sprostredkovaných skúseností. Stávka na istotu sú hrejivé Thermopad vankúšiky od firmy Yate. Stačí vybaliť a vložiť do spacáka, kde pomôžu telu generovať viac tepla. Podobne s vykurovaním pomôže aj elektrický ohrievač rúk. A klasikou je fľaša ohriatej vody, len ide o časovo obmedzenú úľavu, za hodinku budete zase drkotať zubami. Je to fascinujúce, ale pár wattov výhrevnosti navyše a namiesto zimy je aj v horšom spacáku celkom teplúčko.

Rady, čo nič nestoja

Núdza človeka naučí. Vymyslel som veľa vychytávok a verím, že to robí každý, kto niekedy drkotal celú noc v navlhnutom spacáku uprostred zimnej Šumavy. Väčšinou ide o drobnosti, ktorými vás nebudem trápiť. Tu je pár rád, ktoré nič nestoja, ale v núdzi človek akoby našiel.

• Nikdy, NIKDY nevydychujte do spacáka. Nech už nos mrzne najviac na svete, toto je cesta do pekla. Ľadového pekla.
  
  
• Nevarte na variči vnútri stanu. Mohlo by sa zdať, že sa zahrejete, ale oveľa skôr sa otrávite oxidom uhoľnatým alebo niečo prepálite. A to za tú trochu pominuteľného tepla fakt nestojí.
  
  
• Ak vám nohy narážajú na plachtu stanu a na spacák vám kvapká voda, nezatvárajte predtým oči. Vyberte veci z batohu a navlečte si batoh na nohy cez spacák. Alebo aspoň pláštenku z batohu.
  
  
• Prázdny batoh si môžete dať aj pod karimatku, je to určite lepšie ako nič.
  
  
• Pri stavbe stanu na snehu vám kolíky veľmi nepomôžu. Môžete si zaobstarať špeciálne snežné kotvy, alebo šnúrky priviazať k aspoň 30 cm dlhým paličkám, ktoré zakopete do snehu a ten ušliapete.
  
  
• V stane vetrajte. Áno aj v zime. Vlhký vzduch oveľa ľahšie nesie teplo av zamrznutej krajine jediný, kto teplo vyžaruje, ste (zatiaľ) vy. Všeobecne platí, že lepší je suchý mrazivý vzduch, než vlhký o pár stupňov teplejší.
  
  
• Keď rozpúšťate sneh, netlačte ho do ešusu samotný, vždy k nemu kvapnite trochu vody. Alebo pridávajte po hrstiach.
  
  
• Pozor na vodné filtre, väčšina z nich nesmie zmrznúť. Vždy ich chráňte vo vnútri spacáka.

Dievčatá sa zimy neboja

Nebudem klamať, toto som neskúšal na vlastnej koži. Niečo málo ale tuším. Ženy sú od prírody zimomrivejšie a nemá zmysel, aby ste sa porovnávali so svojim partnerom – máte menej tuku, menej svalov, horší pomer plochy kože voči objemu a bude vám tak preto o 2–3 stupne väčšia zima. Ako vzorný priateľ sa na treku s priateľkou starám o to, aby som mal pár hrejivých vankúšikov vždy v krosne.

Myslite aj na ďalšie veci:

• Dámsky model spacáka ponúkne viac miesta na boky a tiež silnejšiu izoláciu nôh. Pri výbere spacáka voľte modely s o niečo vyššou komfortnou teplotou, aby ste zimomrivosť vykompenzovali.
• Nočná výprava na toaletu je pre vás oveľa väčšia výzva a neľahkú úlohu vám uľahčí už napríklad len to, že nebudete v snehu musieť zápasiť s overalom.
• Hrejivé vankúšiky a páperové topánočky nie sú hanba!
• Voľte dostatočne širokú karimatku, aby vám z nej nič nepresahovalo do priestoru. Na ruky, nohy aj zadok vám bude okamžite väčšia zima. A tiež dostatočne mäkkú karimatku, pri spaní na boku vám poďakujú bedrá aj ramená.

Extrémy pre snehovo náročných

Moje najdivokejšie prenocovanie prebehlo na cvičení Aktívnych záloh AČR, kde sme „spali“ v nádhernom zimnom lese. Teplota okolo -7 °C, ľahké sneženie, len moja čata a nácvik nočných hliadok. Prístrešok tvorila smreková vetva, ktorá mi chránila tvár pred padajúcim snehom a ako spacák sme dostali deku larisu s plachtou a šuštiakom (legendárny spacák AČR vz. 67). Celú noc som sa modlil k libavským bohom, aby boli milosrdní. A schúlený ako malá krevetka v mizernom spacáku hodinu a pol odpočítaval sekundy do ďalšej hliadky, pri ktorej som sa mohol trochu zahriať.

Aj takto sa dá prežiť noc v zime. Dá sa tiež vybudovať čokoľvek od snežného zákopu až po celé iglu. Aj keď iglu vyzerá ako perfektná vec na prenocovanie, nevidím zmysel sa do jeho stavby púšťať kvôli jednej noci – nie je to také ľahké, ako sa zdá, navyše je málokedy na Slovensku vhodný sneh. Vedľa chalupy je to zaujímavé spestrenie jarných prázdnin, ale v praxi je jednoduchšie vykopať si v snehu brázdu, voľný sneh navŕšiť na jej strany proti vetru a zaľahnúť tam. Alebo si zážitok z prenocovania v iglu zaplatiť na Airbnb. :)

Mám k extrémnemu spaniu len pár postrehov:

• Ak spím v snehu pod širákom, ku karimatke a spacáku si pribalím žďárák.
  
  
• Miesto hľadám s dostatočnou rezervou, stmieva sa čoskoro a po tme je ľahké prehliadnuť viacero možných rizík.
  
  
• Záhrab je vykopaná diera do dostatočne vysokého záveja, kam si zaleziete. Hľadáte hromadu dostatočne lepivého snehu 1,5 m vysokú a nad hlavou si necháte vrstvu cca 50 cm, aby ste neriskovali jeho zrútenie. Vykopete si tunelík s vchodom ideálne zo záveternej strany. Čím menšia diera, tým rýchlejšie si ju zadýchate.
  
  
• Zákop je jednoduchší na zriadenie, ide len o vykopanú brázdu v snehu, ktorá vás chráni pred vetrom zo strán. Hĺbka aspoň 70 cm, aby ste boli dostatočne chránení pred vetrom.
  
  
• Dávam pozor na stromy, ak sú obsypané snehom a fúka silnejší vietor, je lepšie si vybrať voľné priestranstvo a neriskovať úraz spôsobený padajúcimi vetvami/stromami.
  
  
• Počítam s tým, že plynový varič na snehu bude fungovať inak, a to aj so zimnou kartušou. Čas na varenie bude v lepšom prípade dvakrát dlhší. Pri varičoch na kvapalné palivá nehrozí strata tlaku, len stačí varič správne nahriať.
  
  
• Keď sneží, strechu zákopu riešim plachtou alebo navŕšením vetiev naprieč.
  
  
• Ak si nie som istý pevnosťou snehu, nekopem zbytočne hlboko.
  
  
• Ráno nechám starostlivo vyvetrať spacák aj žďárák, pretože oboje nevyhnutne navlhne. Stačí hodinku zavesiť na slnko, pri spacákoch s tmavým vnútrom aj menej.
  
  
• Nenechávam sa zmiasť videami z YouTube, kde ľudia stavajú celé snežné komplexy s niekoľkými spálňami a komínmi na ohnisko. Bez prípravy (napríklad, že si na mieste už v lete pripravím kopu naštiepaného dreva) je rozloženie ohňa na snehu náročné a nemusí vždy skončiť úspechom.
  
  
• Počítam s tým, že noc bude divoká a spánok všelijaký.

A nezabudnite, že v slovenskej prírode platia jasné pravidlá aj pre zimné prenocovanie. Nájdete ich v našom článku Ako legálne prespať v prírode.

Zima nie je pre rozmaznaných

Jedno viem o zimnom prenocovaní s úplnou istotou - nie je to šport pre každého. Pohodlie ide bokom a chce to dosť vôle, aby človek v nie celkom príjemných podmienkach dokázal zavrieť oči. Navyše sú zimné noci veľmi dlhé a dvanásť hodín prevaľovania vo vychladnutom stane človeku na nálade obvykle nepridá. Zážitok je to ale vždy silný a zimné krajinky za to stoja.

Nech vás na vašich dobrodružstvách čakajú len samé dobré konce a aspoň vlažné noci. Budeme radi, keď sa o zážitky podelíte na našom Facebooku alebo Instagramu.

• Batohy
• Oblečenie
• Topánky
• Palice
• Pláštenky
• Termosky a fľaše
• Lekárničky
• Jedlo

Užitočné odkazy

• Poradňa >

• Testovňa >

• Cestopisy >

• E-SHOP >

Autor: Matyáš Vejskal

Zdroje: archív autora, pixabay.com, unsplash.com