Preskočiť na kategórie produktov Preskočiť na košík Preskočiť na navigáciu

🖤 BLACK FRIDAY šialenstvo! To najlepšie na výlety do prírody. ➡️

🌡️ FUNKČNÁ BIELIZEŇ: Najširšia ponuka, výhodné ceny 👕

⚡ eXtra zľavy: zľavové kupóny na top značky. Získať

Nemám záujem o zľavy a propagačné akcie, chcem skryť lištu.

Putovanie po Indii - 4. časť: Šamanský kemp

A je to tu, ďalší diel indickej ságy je na svete. Tentokrát nás Vojta Kadera vezme medzi šamanov. Už sa nevieme dočkať! Batôžkarovo putovanie nás proste baví!

Indický Londýn

Na Wikipédii sa dá vyčítať, že Kumbh Mela je hinduistická púť, ktorej sa zúčastňuje obrovské množstvo ľudí. Koná sa štyrikrát za dvanásť rokov a miesto jej konania sa strieda v štyroch mestách, pričom je v zásade vždy pri rieke Ganga. Kumbh Mela je vlastne spojenie dvoch sanskrtských slov. Prvé znamená džbán a druhé stretnutie. Tento obrat pochádza z indickej mytológie.

Ja k tomu môžem povedať jedine to, že som sa na tom mieste ocitol buď nejakým zvláštnym omylom, alebo možno božskou prozreteľnosťou, každopádne som nič z toho nevedel. Celé tri týždne života som strávil so svojimi priateľmi v malom Rejnbow kempe, kde nás bola asi stovka Európanov. Boli sme na úplnej periférii obrovského mesta s veľkosťou Londýna, ktoré behom pár mesiacov vzniklo z improvizovaných prístreškov, papundeklových ášramov a obyčajných stanov.

Putovanie po Indii - 1. časť

O tom, že je India veľmi zaujímavé miesto, presvedčilo cestovateľa Vojtu Kadera už prvých pár hodín strávených na jej území.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Akoby púť do Mekky

V našom kempe sa často hovorilo o niektorých vyhlásených miestach, ktoré musel každý správny hipík aspoň raz v priebehu Kumbh Mely navštíviť, podobne ako musí správny moslimák podniknúť cestu do Mekky. Tým najdôležitejším miestom bol bezpochyby kemp juhoamerických šamanov. K jeho bránam však viedla veľmi dlhá cesta, pretože sa nachádzal na opačnom konci dejiska.

Moja kamarátka Alenka nás toho dňa kompletne všetkých znovu presvedčila o svojich kvalitách. Bolo asi tak poludnie, keď prišla s detailným plánom cesty. Predchádzajúci večer sa zoznámila s mladíkom, ktorý pricestoval vo svojom tuktuku z Kalkaty a mal v úmysle týmto spôsobom precestovať celú krajinu. Hlavne ale chcel ešte pred odchodom navštíviť už spomínaný šamanský kemp a Alenka to s ním dohovorila tak, že so sebou vezme celú našu bandu.

Putovanie po Indii - 2. časť: Posvätné mesto Rishikesh

Batôžkar Vojta Kadera pokračuje v objavovaní Indie, dnes sa spolu s ním pozrieme do posvätného mesta Rishikesh.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Hľadanie mystického miesta

Keď sa konečne objavil ten týpek menom Laky, bolo už neskoré popoludnie. Mal dlhé starostlivo načesané vlasy, čo bolo v celej Indii veľmi neobvyklé.

Lakyho tuktuk bol pomaľovaný farbami ako nejaký psychedelický raketoplán. Inak to bola klasická trojkolka v celkom slušnom stave, v ktorej podľa svojich slov Laky bežne prespával. S hrdosťou v hlase nám detailne popisoval rôzne technické špecifikácie a vychytávky, zatiaľ čo sme sa skúsene natlačili do priestoru pre pasažierov. Bez bagáže to bola napokon celkom jednoduchá disciplína. Laky nakopol dvojtaktný motor a my sme zmizli v oblaku prachu.

Celá tá spanilá jazda bola ešte oveľa náročnejšia, než si ktokoľvek z nás myslel. Asi po hodine jazdy sme konečne prešli most a dostali sme sa tak na západný okraj Kumbh Mely. Lenže nech Laky jazdil kam chcel, tak ten kemp jednoducho nebolo možné nájsť. On na rozdiel od nás aspoň vedel trochu hindsky, a tak sa pýtal všetkých civilistov i uniformovaných mužov, ale nikto nič nevedel. Pár z nich síce malo mapu, ale na tej žiadny šamanský kemp vôbec nebol. Akoby snáď išlo o nejaké schované mystické miesto.

Kto hľadá, nájde

Už bola tma, keď sme až kdesi za okrajom objavili obrovskú drevenú bránu a za ňou mnoho osvetlených stanov z kožušín a rôznych iných materiálov. Nebol tam žiadny plot z vlnitého plechu, čo sa nám samo o sebe zdalo úžasné. Celí pokrútení sme konečne vystúpili späť na zem.

Kompletne všetci prítomní boli zhromaždení v kruhu uprostred kempu, kde bol rozložený nezvyčajne veľký oheň. Široko-ďaleko nerástli skoro žiadne stromy, a tak sa drevom v zásade vždy a všade šetrilo. Napriek tomu sme teraz mali tú česť vidieť dlhé nenásytné plamene oblizujúce konštrukciu postavenú z hrubých kusov dreva.

Väčšina ľudí si medzi sebou niečo šepkala v rôznych španielskych dialektoch. Okrem našej skupiny neboli ten večer v kempe žiadni návštevníci. Bolo veľmi zvláštne vidieť všetky tie okrúhle tváre Juhoameričanov, ktorí na sebe často mali pruhované pončá s brmbolcami a čelenky z vtáčích pier.

Putovanie po Indii - 3. časť: Kumbh Mela, najväčší mela na svete

Batôžkarova jazda Indiou okorenená ďalšími dobrodružstvami a zážitkami vrátane svätého kúpeľa pokračuje, ako inak než tuktukom.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Potné chyže

Keď sme sa trochu rozhľadeli, tak vyšlo najavo, že hneď za tým veľkým ohňom je ešte jeden menší oheň a hneď za ním kopula postavená z ohnutých bambusových tyčí, zatemnená látkami rôznych druhov.

Pomalým rozvážnym krokom sme sa všetci približovali k šnúrke, ktorou bolo dejisko ceremoniálu ohraničené. Tá šnúrka bola len tak položená na zemi a ja som sa ju opovážil prekročiť a za to ma hneď stihol trest. Pribehla ku mne veľmi čulá starena a hrozila mi päsťou. Jej telesná schránka pôsobila krehko, ale stále v sebe mala živočíšnu silu. Hrubým hlasom silného fajčiara bedákala a vďaka prekladu jedného z prítomných som pochopil, že je najskôr nevyhnutné, sa nechať očistiť od jej prapraprapravnuka. Ten stál presne na tom mieste, kde bol prerušený špagát, čo malo asi predstavovať vstupnú bránu, a tak sme sa všetci spoločne vydali smerom k nemu.

Ako prvé to náhodou vyšlo na Alenku, ktorá asi vôbec netušila, čo sa to okolo nej deje. Snedý mladík vyzlečený do pol tela okolo nej chvíľu mával trsom zapálenej bielej šalvie a potom ju pustil do priestoru. To isté urobil okolo každého z nás a my sme tiež vstúpili do blízkosti potnej chyže.

V ohni sa nahrievalo niekoľko hladkých kameňov a okolo nás stálo asi pätnásť. Pri vchode do chyže stál šaman a v rukách držal obrovský šamanský bubon. Pozrel sa smerom k nám a pokynul hlavou. Pomalým rozvážnym krokom sme sa približovali ku vchodu a opatrne sme liezli dovnútra.

O autorovi

Vojtěch Kadera

Vojtěch Kadera je dobrodruh a celoživotný nomád. Všetky svoje cesty a životné peripetie zaznamenáva do dekadentných poviedok, ktoré sa vyznačujú svojou surovosťou a hedonizmom. V roku 2020 autor vydal svoju prvotinu - Baťůžkář: příběh štamgasta.

Vnútri

Jeden cez druhého sme sa improvizovane snažili nájsť trochu pohodlia v stiesnenom priestore. My muži sme sa mohli vyzliecť do pol pása. Od začiatku mi prišlo úplne absurdné mať na sebe v takomto priestore nohavice s opaskom hárlej dejvidsn, ale z nejakých konvenčných zásad to bolo jednoducho nevyhnutné.

Zo stropu stále padal piesok a lepil sa na naše spotená tela. Skupina utíchla a napäto čakala na začiatok prvého dejstva. Ten mládenec, ktorý nás pri vstupe očisťoval bielou šalviou, teraz vzal do ruky lopatu a ládoval doprostred chyže rozžeravené kamene. S každým tým kameňom v priestore stúpla teplota a zároveň dovnútra vnikol záblesk svetla. Na veľmi krátky moment som teda mal možnosť uvidieť tváre tých ľudí, ktorí ku mne sedeli najbližšie.

Bum. Bum. Bum. Bum.

Dvere sa zavreli a realita potnej chyže zmizla v definitívnej tme. Šaman polial kamene pripravenou vodou a ozvalo sa mocné zasyčanie, po ktorom nasledoval radikálny nápor skutočného pekla. A potom znova a znova. Ďalšie a ďalšie dávky až naše telá plakali na všetkých miestach. Póry sa otvorili a žmýkali zo seba dosiaľ nepoznané. Bolo to ako štart raketoplánu. V tom sa ozval úderný zvuk šamanksého bubna a všetci začali spievať a hulákať. Neviem, či to boli nejaké posvätné medicínske piesne alebo len vyjadrenie pocitov cez rev, ale dobrovoľne som sa nechal strhnúť prúdom a kričal som z plných pľúc. Šamanský bubon dunel a dunel. Pomaly. Monotónne. Vytrvalo. Všetko sa točilo a všetko stúpalo do závratných výšin. V ten moment neexistovalo nič iné. Všetok mamon nášho sveta sa rozplynul a zostalo len to ozajstné. Bum. Bum. Bum. Bum.

Hrdý partner cestovateľa Vojtěcha Kaderu

V tranze

Zrazu bolo ticho. Dlhé ticho, v ktorom sa dalo počuť len to, ako všetci dýchame. V priestore sa začali objavovať krátke záblesky svetla a uprostred stanu pribudli ďalšie rozžeravené kamene. Lopatou ich tam hádzal ten snedý mladík, čo som ja osobne vôbec nedokázal pochopiť, pretože som mal za to, že nie je možné, aby sme boli fyzicky stále na zemi. Matka Zem sa však rozhodla, že ma vyvedie z omylu. Vonku hlasno zahrmelo a spustil sa prudký dážď, ktorý bubnoval o stenu potnej chyže. Šaman polial kamene a začal bubnovať tiež. V živote som nezažil väčší nápor horúceho vzduchu. Myslel som, že sa moje telo musí zaručene uvariť, ale tá myšlienka sa veľa rýchlo rozplynula, rovnako ako všetky ostatné myšlienky, nápady, pochybnosti, domnienky ... Dokonca už som nemohol ani spievať, ani kričať, ani dýchať. Teraz spätne je, samozrejme, logicky zrejmé, že som musel dýchať. Bol som ale v takom tranze, že nebolo možné si to uvedomovať.

Cestovateľ Vojtěch Kadera: Ako to celé začalo.

Vojtěch Kadera svoju cestovateľskú dráhu odštartoval už na základnej škole stopovaním zo školy domov a rovnakým spôsobom prepravy dnes spoznáva cudzie krajiny.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Znovuzrodenie

Nedokážem povedať, koľkokrát šaman polial kamene, ani ako dlho sme boli vnútri, ale isté je, že zrazu bol koniec a nikto z nás poriadne nechápal, čo sa to deje.

Jeden za druhým sme vyšli von. Do sveta, ktorý sa zdal úplne iný ako kedykoľvek predtým. Akoby sme sa znovu narodili. Kompletne všetko bolo nové. Oheň. Dážď. Ľudia. Zvieratá. Rastliny ... Pozrel som sa na svoje ruky a na svoje nohavice. Všetko bolo mokré, prepotené a strašne špinavé. Pozrel som sa na svojich kamarátov a tí boli úplne rovnako prepotení a špinaví ako ja. Najdôležitejšie ale bolo to, že mali na tvárach obrovské žiarivé úsmevy.

Putovanie po Indii - 5. časť: Indická svadba

Veľa dobrého jedla, pitia, skvelá hudba a zábava až do skorých ranných hodín. Svadby proste musí milovať každý! Ale zažiť pravú indickú svadbu, to sa len tak niekomu nepodarí.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<