Prechod Jeseníkov s deťmi

Dnešný článok Katky Balcarovej je o tom, že aj s deťmi sa dajú podniknúť niekoľkodňové prechody hôr. Stačí si urobiť väčšiu časovú rezervu, vybrať odpovedajúcu trasu a vymyslieť nejaké to spestrenie, keď bolia nožičky alebo sa dostaví nuda.

Obsah

1. deň - Ramzová - Červenohorské sedlo
2. deň - Červenohorské sedlo - chata Barborka
- priebeh trasy
- prenocovanie
3. deň - Chata Barborka - Karlova Studánka
- priebeh trasy

Dalšie možné varianty trás:

1. Zakončenie pri motoreste Skřítek (chata Barborka - motorest Skřítek)
2. Dvojdňový variant
3. Jednodňový variant

Tip na záver:

Bojovka pre deti

Máte deti a premýšľate, kam vyraziť, aby ste si spolu užili niekoľko dní na hrebeni hôr? Určite zakúpte lístok do vlakovej stanice Ramzová a vydajte sa na prechod Jeseníkov. Prechod s rôznymi obmenami chodíme už veľa rokov a našej tradičnej akcie sme sa nemuseli vzdať ani s príchodom detí. Miminá odnosíte v nosidle, väčšie deti v krosničke, s chodiacimi deťmi z dvojdňovej akcie urobíte trojdňovú.

1. deň - Ramzová - Červenohorské sedlo

Dĺžka trasy: Ramzová - Šerák 4 km, Šerák - Červenohorské sedlo 9,5 km
Prevýšenie: 253 m hore, 575 m dole
Cena lanovky: 170 Kč pre dospelých, 130 Kč pre deti

Ráno sa v počte veľa dospelých a ešte viac detí vo veku od 4 mesiacov do 6 rokov stretávame na stanici a nastupujeme do vlaku smer Ramzová. Tam prichádzame o 10:33 a putujeme k lanovke. Pri nej sa rozdeľujeme, niektorí z nás utekajú hore peši, niektorí sprevádzajú deti na lanovke. Rozhodne odporúčame s deťmi lanovku použiť, aj tak ich bude čakať dlhá cesta a je zbytočné, aby ich už na začiatku otrávil dlhý výstup. A rozhodne odporúčame druhému z rodičov ísť peši. Nielenže ušetríte peniaze, ale je to jediný úsek trasy, na ktorom môžete ísť a neriešiť cikanie, kakanie, prebaľovanie, pitie, jedenie, nemusíte odpovedať na milióny otázok a budete šťastní, že môžete proste len nerušene ísť! Sen každého rodiča. Hore na Šeráku (vrchol lanovky) potom lanovkári miznú do krčmy a čakajú na chodcov.

Spolu sa vydávame po červenej turistickej trase ďalej. Po cca kilometri cesta začína stúpať na vrchol Keprník vo výške 1423 m n. m. Za krásneho počasia z tohto vrcholu môžete vidieť až na Tatry alebo Ještěd. Nádherný vrchol, nie nadarmo ma chcel môj muž požiadať o ruku práve tu. Nakoniec to nevyšlo a svoje ÁNO som mu povedala v čínskom bistre. Kocháme sa, prebaľujeme, kŕmime, desiatujeme, debatujeme nad kamennými mužíkmi, o ktorých škodlivom vplyve na okolí mnohí z nás nemali tušenia a zisťujeme, že dve hodiny sú za nami a je dobré sa posunúť zase o kus ďalej. Nasleduje kruté klesanie, na ktorom môj muž už zvládol zlomiť bežeckú paličku!

Na Trojmezí potom cesta začne mierne stúpať a cez bezmenný vrcholček sa prehupneme na sedlo Pod Vřesovkou. Tu si urobíme prestávku, bezdetní sú úplne vyčerpaní z pomalého tempa a vyčerpane sa zosúvajú do trávy. Nezdržujeme sa dlho, čas je neúprosný. Čaká nás ešte kilometer stúpania na Vřesovou studánku. Tu si môžete zvoliť hrebeňový variant po žltej trase, my sme sa ale vydali ďalej po červenej po úbočí. U Vřesové studánky nasleduje osvieženie z prameňa a potom už 3,5 km dole po širokej ceste. Neviem, ako vaše deti, ale tie naše tieto dlhé stereotypné cesty naozaj nebavia, a tak ich bavíme rôznymi hrami (sochy, preteky, slovné hry). Aj napriek tomu sa Nikolka s Jířou zvládajú pohádať o to, či Praděd a Rampušák existujú alebo neexistujú. Na sedle už sa v pokoji ubytovávame a sadáme si k vytúženému jedlu. Vegetariáni a vegáni dostávajú dopredu dohodnuté rizoto, ostatní si môžu v rámci uhradenej polpenzie vybrať z jedálneho lístka. Sme unavení, kamarátka vyhlásila, že tak málo kilometrov za tak dlhý čas ešte nikdy neprešla.

Ubytovaní sme boli v Chate Červenohorské sedlo. Ide o klasickú horskú ubytovňu, žiaden luxus, na druhej strane tam máte všetko, čo potrebujete. Ustlanú posteľ, sprchu s teplou vodou a reštauráciu s jedlom a čapovaným pivom. Za noc zaplatíte 350 Kč za osobu, polpenzia stojí 229 Kč. Ako veľká skupina sme získali zľavu a jednu osobu stálo ubytovanie aj s polpenziou 490 Kč za noc.

2. deň - Červenohorské sedlo - chata Barborka

Dĺžka trasy: 10 km
Prevýšenie: hore 441 m, dole 135 m

Poučení z dlhého predošlého dňa vyrážame skoro, hneď po raňajkách. Popoludní majú prísť búrky, a tak máme v pláne na chatu Barborka doraziť včas. Na úvod nás čaká stúpanie po širokej ceste pozdĺž zjazdovky. Deťom sa nechce, trochu štrajkujú a trhajú nás podľa ich tempa na jednotlivé rodiny. Všetci sa stretávame až na vyhliadke Klínovec 1,5 km od sedla - teda asi hodinu po odchode. Po krátkej desiatej a prebalení mimín sa vydávame ďalej, teraz už podstatne záživnejšími hrebeňovými úzkymi cestami, kamenitým stúpaním a klesaním, to všetko okorenené o pekné výhľady, až na sedlo Pod Malým Jezerníkem (3 km od sedla), kde si urobíme väčšiu piknikovú pauzu. Deti nabrali pekné tempo, takže máme časovú rezervu. Najťažší úsek (stúpanie na Švýcárnu), kde očakávame detské protesty, ktoré nás o tú rezervu zase oberú, je ale stále pred nami, a tak to veľmi nepredlžujeme a vydávame sa pomaly ďalej. Po prechode vrcholu Jezerník sa dostávame na krásny úsek Slatě s dlhými lávkami cez rašelinisko a s výhľadmi do oboch strán. Nikča s Jířou tento úsek prejdú rýchlo, kochačku si ale veľmi neužívajú, pretože sa hádajú o to, či Jířa narazil do nášho psa schválne alebo omylom. Než stihnú problém doriešiť, už sme pod obávaným prudkým stúpaním nad Švýcárnu. A deti idú a idú, užívajú si výlezy cez korene a kamene až sú zrazu hore. Nasleduje necelý polkilometer po rovinatej širokej ceste až na Švýcárnu. Nechávame Nikču s Jířou napospas ich tempu a o chvíľu prichádzame na Švýcárnu, kde na nás čakajú všetci ostatní. Jířov otec vyslovil obavy, či bolo rozumné nechať Nikču s Jířom samých, aby nedošlo k nejakým necudnostiam. Tak ho, unavení ich hádkami, upokojujeme, že sa toho báť nemusí, že dnes skôr hrozí, že sa niekde zhodia zo zrázu. Zatiaľ čo my len dostávame výdatný obed, časť našej výpravy už je najedená a po osviežujúcom pive a vydáva sa ďalej, aby stihli vyjsť na Praděd, než sa rozprší a príde búrka. My s menšími deťmi takéto ambície nemáme a vyrážame až o necelú hodinu neskôr. Od teraz až na Barborku nás čaká dlhá široká cesta, najskôr 2 km do kopca na rozcestie Pod Pradědem a ďalej 2 km dole na chatu Barborka. Nezáživný úsek nám ale spestruje vytrvalý dážď a zabalení do ponč a plášteniek dochádzame v poriadku na chatu.

Chata Barborka je veľkokapacitná, aj tak ale v sezóne odporúčame svoj pobyt vopred ohlásiť a rezervovať. Noc vás vyjde na 320 Kč, polpenzia na ďalších 190 Kč ale s tým, že jedlo je vopred dané a nedá sa vybrať si z jedálneho lístka.

3. deň - Chata Barborka - Karlova Studánka

Dĺžka trasy: 7 km
Prevýšenie: hore 0 m, dole 558 m

Jediný rozumný spoj domov nám z Karlovy studánky odchádza už o 11:08, a tak na raňajky, ktoré sa vydávajú až o ôsmej, čakajú len bezdetní. My s deťmi vyrážame už o 7:15, aby sme mali dostatočnú rezervu pre prípad, že by prišli nejaké krízy. Vydávame sa po modrej turistickej značke. O kilometer sa pripája žltá značka, my pokračujeme ďalej po modrej ďalší kilometer, kde sa potom žltá opäť odpája. Do Karlovej studánky vedú obidve cesty. Žltá vedie údolím Bílé Opavy okolo vodopádov po rebríkoch a skalkách. Ak sú vaše deti schopné zvládnuť dlhé rebríky, lávky, reťaze a náročný terén, môžete trasu bez obáv v túto rannú hodinu zvoliť. O niečo neskôr by som už odporučila zvoliť modrú turistickú značku s ohľadom na prúdiace davy po žltej smerom hore. Modrá turistická trasa nie je tak krásna, ale je zase o niečo rýchlejšia. Obe cesty sa potom znovu stretávajú na rozcestí U Paloučku. Nasleduje príjemný kilometer a pol pozdĺž rieky, ktorý vystrieda nepríjemný kilometer po hlavnej stanici. Po tej dôjdete do Karlovej studánky. Tam sa môžete napiť z liečivého prameňa, najesť sa, dať si zmrzlinu, nakúpiť suveníry a zaslúžene si po náročnom prechode oddýchnuť. A poplakať si, že podarený prechod je zase za vami. Odtiaľto sa každoročne odchádza s ťažkým srdcom.

Samozrejme sa ponúka aj ďalšie možné varianty týchto trás. Nižšie sa môžete pozrieť na niektoré z nich.

1. Zakončenie pri motoreste Skřítek (chata Barborka - motorest Skřítek)

Dĺžka trasy: 13 km
Prevýšenie: hore 165 m, dole 617 m

Tretí deň je možné pokračovať hrebeňovou trasou až k motorestu Skřítek. Od chaty Barborka sa nevydávate po modrej značke, ale vraciate sa na červenú z predošlého dňa a pokračujete k chate Ovčárna, od ktorej vystúpate na Petrovy kamene, ďalej potom na Vysokú holu a Jelení studánku. Ide o nádherný nezalesnený kus Jesenického hrebeňa s nádhernými výhľadmi do oboch strán bez výraznejších stúpaní. Na Jelení studánce pokračujete ďalej po zelenej trase chvíľu hore na Ztracené kameny, po ktorých nasleduje veľmi náročný až 4 km dlhý zostup. Táto trasa má jeden háčik, posledný autobus v smere na Šumperk odchádza od motorestu Skřítek už o 16:40. S deťmi tento limit neposkytuje dostatočnú rezervu, najmä pokiaľ do poslednej chvíle nebudete tušiť, ako rýchlo deti zvládnu záverečný zostup. Pokiaľ idete bez detí a máte dobré počasie, určite tento variant odporúčam.

2. Dvojdňový variant

Dvojdňový variant celého prechodu je už o niečo náročnejší, najmä pokiaľ sa budete chcieť druhý deň dostať až k motorestu Skřítek. Bez detí ho ale v pohode zvládnete. Prespanie sa ponúka na chate Švýcárna alebo priamo na vrchole Praděd. Pokiaľ máte na prechod dva dni a beriete menšie dieťa, potom určite vyberte dva ktorékoľvek dni z nášho popisu, na Červenohorské sedlo aj na Ovčárnu (1 km od Barborky) jazdia autobusy.

3. Jednodňový variant

Za jeden deň zvládnu celý prechod speedhickeri alebo bežci. V zimnom období to ale zvládne aj vášnivý bežkár. Pokiaľ sa vydáte na zimný prejazd, počítajte s tým, že na trase je len jeden strojovo upravený úsek (Červenohorské sedlo - Ovčárna), a tak bude váš postup miestami pomalší než ste zvyknutí. Bežkári často prejazd skracujú, ukončujú trasu v Koutech nad Desnou.

Bojovka pre deti

Deťom sme pripravili bojovku. Vo vlaku som našla list pre deti od Praděda, v ktorom deti prosí, aby mu pomohli, Rampušák z Orlických hôr sa chce zmocniť Jeseníkov. Pokiaľ mu pomôžu, za odmenu sa s nimi podelí o poklad, ktorý stráži na hore Praděd. V liste deti dostali pokyny, aby po ceste sledovali stužky rôznych farieb. Žltá stužka znamená, že sa v blízkosti nachádza úloha. Zelená farba vyznačuje začiatok a koniec územia, v ktorom deti musia splynúť s prostredím (mali sme územie hladojedov, kde deti nesmú nič jesť, územie tichošľapkov, kde môžu len šepkať, veľmi krátke územie hejkalov, kde môžu byť hluční, územie škovránkov, kde všetko musia zaspievať a územie spiatočníkov, kde musia chodiť pospiatky). Modrá farba značila, že sa v blízkosti nachádza občerstvenie, aby deti mali viac energie na ďalší postup. Bojovkové plány boli veľkolepé, realita bola mierny chaos v tom, ako so stužkou nenápadne predbehnúť Elenku, ktorá sa do hry ponorila tak, že chcela byť stále vpredu. Propriety potrebné na postupové poklady a úlohy mal navyše väčšinou práve ten, koho držalo jeho dieťa úplne na chvoste výpravy. S veľkými problémami sme zvládli plán na prvý deň, druhý deň už sme si vystačili len s jedným územím a záverečným pokladom. Preto pokiaľ máte súťaživé deti, radšej voľte hru, ktorú nemusíte pripravovať v predstihu priamo na mieste.

Už sme skúsenejší, a tak máme nabudúce pripravenú mapu, v ktorej sú stanovištia vyznačené, a tak nie je potrebná trasa so stužkami.