Cestovateľ Vojtěch Kadera: Ako to celé začalo.

Vojtěch Kadera svoju cestovateľskú dráhu odštartoval už na základnej škole stopovaním zo školy domov a rovnakým spôsobom prepravy dnes spoznáva cudzie krajiny.

Obsah

Prvá cesta stopom
O autorovi
Asi budem spisovateľ
Cesta do Indie na pokračovanie
Užitočné odkazy

Prvá cesta stopom

Som prvé cesty stopom som absolvoval už ako mladý študent na základnej škole. Prišlo to úplne samo, pretože som musel dochádzať z dediny do mesta a naopak, čo znamenalo dlhé a nudné čakanie na autobusy. S elánom dobrodruha začiatočníka som sa vtedy prvýkrát postavil k ceste a roztočil tak ruletu života. Živo si pamätám, že mi zastavil frajer v starej Škode sto päť, ktorému v polovici cesty došli pohonné hmoty v nádrži, načo spod sedadla vytiahol dve PET fľašky plné benzínu a problém okamžite vyriešil. Lenže v tom mu zase začalo niečo haprovať v batérii, a tak musel odmontovať zadné sedadlá a do batérie buchnúť, trochu ňou zalomcovať a tak ďalej. Napriek všetkým peripetiám som sa dostal domov v poriadku, ale tatovi som pochopiteľne nič nepovedal, hoci to bol zásadný moment môjho života.

O autorovi

Vojtěch Kadera

Vojtěch Kadera je dobrodruh a celoživotný nomád. Všetky svoje cesty a životné peripetie zaznamenáva do dekadentných poviedok, ktoré sa vyznačujú svojou surovosťou a hedonizmom. V roku 2020 autor vydal svoju prvotinu - Baťůžkář: příběh štamgasta.

Asi budem spisovateľ

O mnoho rokov neskôr (myslím, že som vtedy mal dvadsaťjeden) som znovu stál so zdvihnutým palcom pri ceste, s tým rozdielom, že som so sebou mal plný batoh vecí a vysnívaný plán o výprave do Španielska. Asi po hodine mi zastavil šofér dodávky a hovorí: „Čau kámo. Kukni, ja idem do Paríža. Takže ak chceš, tak naskoč." a tak som naskočil.

Osud mi servíroval jednu výzvu za druhou a ja som ich húževnato preekonával, akože sa volám Vojtěch Kadera. Mal som veľa odvážnych plánov, ako napríklad, že sa zo mňa stane uznávaný fotograf alebo že budem zdolávať nebezpečné vrcholce najvyšších hôr po celom svete, lenže moja fyzička bola otrasná a foťák mi ukradli. Rozpočet sa krátil a jediný spôsob, ako použiteľne zazanamenať moje eskapády, bolo písať o nich, a tak píšem.

Hrdý partner cestovateľa Vojtěcha Kaderu

Cesta do Indie na pokračovanie

V tomto seriáli vám budem rozprávať o mojej ceste do Indie, ktorú som podnikol hneď dvakrát, avšak až druhý raz úspešne. Moje pôvodná vízia bola taká, že sa to tej čarovnej krajiny kontrastov vydám stopom a s minimálnym rozpočtom, čo pochopiteľne pramenilo z toho, že som vytrvalo vandroval po svete a o prácu som nezakopol. Prispôsobil som tomu celú moju minimalistickú filozofiu. Mela som len dvadsaťlitrový batoh značky Armed Assault a ultraľahký spacák od Pinguina. Okrem toho som hlavne tvrdil, že mi stačí to, čo mám na sebe. S touto výbavou som vyrazil a vo vrecku ma hrialo presne tristo euro.

Moja odysea sa striedavo menila z romantickej cesty na boj o prežitie. Putovať bez stanu a teplého oblečenia bolo predovšetkým pri ceste bez balkánske pohorie skutočným pokáním. S vesmírom sme sa dohodli, že mi v prípade núdze vždy hodí do cesty nejaké oblečenie, ale on na to občas zabúdal. Vôbec sa naň nedalo spoľahnúť. Cieľavedomo som ale pokračoval ďalej na juh.

Ťahal som to takto asi štyri mesiace, počas ktorých som sa dostal až na južné pobrežie Turecka, do mesta Antalya. Tam mi ale definitívne došli sily aj peniaze, a tak som sa stopom vrátiť späť do Čiech. Cesta opačným smerom mi trvala asi týždeň.

K celej tejto šialenej myšlienke som sa vrátil po rokoch, keď som mal konečne adekvátny rozpočet a vybavenie. Rozhodol som sa pokračovať tam, kde som skončil a tak som na jeseň 2018 sedel v lietadle smer Antalya.