Preskočiť na kategórie produktov Preskočiť na košík Preskočiť na navigáciu

🖤 BLACK FRIDAY šialenstvo! To najlepšie na výlety do prírody. ➡️

🌡️ FUNKČNÁ BIELIZEŇ: Najširšia ponuka, výhodné ceny 👕

⚡ eXtra zľavy: zľavové kupóny na top značky. Získať

Nemám záujem o zľavy a propagačné akcie, chcem skryť lištu.

Putovanie po Indii - 5. časť: Indická svadba

Kopec dobrého jedla, pitia, skvelá hudba a zábava až do skorých ranných hodín. Svadby proste musí milovať každý! Ale zažiť pravú indickú svadbu, to sa len tak niekomu nepodarí.

Na farme

Na bio eko rodinnej farme sme mali len pre seba malý domček a každé ráno nás prišiel zobudiť niektorý z miestnych, aby nás upozornil, že už sa servírujú raňajky. Dopoludnia sme zvyčajne trávili klábosením so starostom obce, majiteľom farmy a najváženejším človekom v jednej osobe, zatiaľ čo sa muži starali o svoje polia, stavali rôzne stavby a ženy v kuchyni piekli haldy múčnych placiek a k tomu rôzne zeleninové zmesi. Potom bol čas obeda, po obede čas odpočinku a v neskoré popoludnie sme sa buď prechádzali po dedine, alebo sme pomohli starostovi otrhať nejaký ovocný strom. Okrem toho sme občas išli na výlet do mesta pre fľašku Morgena alebo pre trochu hašiša.

Putovanie po Indii - 1. časť

O tom, že je India veľmi zaujímavé miesto, presvedčilo cestovateľa Vojtu Kadera už prvých pár hodín strávených na jej území.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Prípravy

Celý tento príbeh začal asi tak piaty deň v podvečer. Bol som zrovna uprostred výdatného odpočinku, keď do dverí vrazila moja kamarátka Alenka, oblečená do ružového sárí lemovaného zlatými krajkami. Vyzerala v tom ako indická princezná.

„Tak ideš alebo čo?“

„Čože? Čo? Kam?“

„No na svadbu.“

„Akú svadbu? Ja som myslel, že predvčerom bola svadba.“

„Tu sú trojdňové svadby.“

„Aha. No. Tak asi áno. Skúsim sa trochu poľudštiť a idem.“

Pred zrkadlom som sa pomocou pár šatiek a gumičky do vlasov snažil dosiahnuť aspoň drobný náznak elegancie, ale celá snaha išla do hája predovšetkým kvôli kontrastu s exotickou princeznou - Alenkou. Bola prekrásna, zatiaľ čo ja som na sebe mal stále tú istú košeľu plnú prachu, pretože mi väčšinu oblečenia ukradli z vešiaka opice vo Varanásí. Stále som ale mal svoje svetlohnedé vlasy, po ktorých túžili všetci obyvatelia indického subkontinentu.

Putovanie po Indii - 2. časť: Posvätné mesto Rishikesh

Batôžkar Vojta Kadera pokračuje v objavovaní Indie, dnes sa spolu s ním pozrieme do posvätného mesta Rishikesh.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Šofér

Tam vonku bolo celkom chladno, a tak som sa ešte zabalil do svojej šedivej deky. Tak ako tak bolo jasné, že budem na svadbe pôsobiť veľmi nepatrične. Vietor prefukoval medzi ovocnými stromami a my sme medzi nimi kráčali v ústrety eko bio rodinnej farme. Prívetivé svetlo pouličných lámp sa k nám blížilo a zo všetkých strán prichádzali známe i neznáme postavy odeté do sviatočných šiat. Došli sme na parkovisko a tam čakal špeciálne na nás pán starosta. Seriózne sa spýtal, kto z nás vie šoférovať, načo som automaticky odpovedal, že ja a on mi podal kľúče od svojho nového Mercedesu.

Všetci už sedeli na svojich miestach, keď som si uvedomil, že je niečo inak. Konkrétne išlo o o radiacu páku po mojej ľavici. Aj volant sa zdal akoby na zlej strane, z čoho som nadobudol podozrenie, že sa v Indii jazdí na ľavej strane vozovky. Ako jasné, že som v Rishikeshi jazdil na motorke, ale to mi v ten moment prišlo ako niečo úplne iné. V tej tme som hlavne nemohol prísť na to, kde je jednotka, a tak som to vzal vylučovacou metódou.

Pred nami išiel tuktuk narvaný ďalšími samozvanými svadobčanmi. Volant som držal tak pevne ako pubertiak na prvej hodine v autoškole a rovnako pekelne som sa sústredil. Okolo svišťali autá, motorky, trojkolky, tuktuk, rikše a ďalšie nepomenovateľné stroje. Prisahal by som, že som videl aj bosorky na metlách a Indov na lietajúcich kobercoch.

Bez väčších incidentov sme išli tak dlho, až sa tuktuk predo mnou vyparil a ja som úplne stratil poňatie o našom smere. Z hustej premávky sa zrazu vynoril skútrista v bielej košeli a mával na mňa, že to mám otočiť. Nasledoval som jeho stroj, hoci som vôbec netušil, kto to je a kam ide.

Tváril som sa, akože mám všetko pod kontrolou. Dav ľudí okolo nás zhustol do konzistencie zemiakovej kaše a my sa ním veľmi pomaly predrali až k parkovaciemu miestu, ktoré nám náhodný svadobčan pridelil.

Putovanie po Indii - 3. časť: Kumbh Mela, najväčší mela na svete

Batôžkarova jazda Indiou okorenená ďalšími dobrodružstvami a zážitkami vrátane svätého kúpeľa pokračuje, ako inak než tuktukom.

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

V mieste konania

Vstúpili sme do malej haly, ktorej dominovali dva prázdne tróny a naproti nim niekoľko radov spolovice obsadených stoličiek, na ktoré sme sa usadili, načo nám niekto priniesol kávu, respektíve presladené kakao. Miestni paparazzi prichádzali v dlhých zástupoch so svojimi kanónmi a priamo pred nami sa blýskalo, akoby sme snáď boli my tým dôvodom, prečo sa tu všetci zišli.

O autorovi

Vojtěch Kadera

Vojtěch Kadera je dobrodruh a celoživotný nomád. Všetky svoje cesty a životné peripetie zaznamenáva do dekadentných poviedok, ktoré sa vyznačujú svojou surovosťou a hedonizmom. V roku 2020 autor vydal svoju prvotinu - Baťůžkář: příběh štamgasta.

Nevesta

Horúci nápoj ešte stále rozmaznával naše žalúdky, keď sme sa presunuli o poschodie vyššie a tam nás ktosi usadil do radu na jeden z perzských kobercov. Chvíľu sa nič nedialo, no vzápätí dorazila indická nevesta v elegantných šatách červenej a zlatej farby, ovešaná ťažkými náhrdelníkmi a náramkami z drahých kovov a kameňov. Na každom prste mala niekoľko prsteňov a nos mala prepichnutý obrovským trblietavým kruhom. Posadila sa k nám a akoby prirodzene sa usmievala, hoci pod sebaistou grimasou skrývala smútok malého dievčatka, ktoré si vážne chcelo vybrať ženícha samo.

Potom niekomu napadlo, že by sme sa mohli spoločne odfotiť, a tak z vrecka vybral svoj smartfón a začal zhotovovať jednu fotografiu za druhou. Kvôli mizernému osvetlenie z toho vznikla séria rozostretých tmavých snímok, čo ale očividne nikomu nevadilo, a tak sme sa fotili v nekonečnom počte kombinácií tak dlho až nakoniec musela aj sama nevesta uznať, že to začína byť trochu trápne. To už nás ale svadobčania viedli na ďalšie poschodie budovy na hostinu.

Hrdý partner cestovateľa Vojtěcha Kaderu

Video - India wedding - After party

Hostina

Na naše prekvapenie sa celá gastronomická šou odohrávala na streche. Vo vzduchu bolo cítiť vyprážané jedlo, vonné tyčinky, štipľavý dym a podivnú zmes exotického korenia a potu. Cez hustý dav ľudí sme zatiaľ nemohli vidieť až ku stánkom s pokrmami, ktoré boli rozmiestnené jeden vedľa druhého po okraji budovy. Pomaly sme sa posúvali vpred a všetci prítomní si nás uznanlivo prezerali.

Pri prvom stánku vyfasoval každý z nás veľký kovový tanier rozdelený na priehradky a tým sa začalo posvätné obžerstvo. V dlhom rade kotlov, panvíc, hrncov a roštov bolo nepreberné množstvo pokrmov všetkých druhov, farieb a chutí. Nič z toho by som rozhodne nedokázal pomenovať slovami.

Za normálnych okolností by takýto banket mohol byť niečo ako zhmotnenie cestovateľského sna, lenže skutočnosť nebola zďaleka taká ružová. Môj prázdny žalúdok síce hladne škŕkal, ale ja som zároveň veľmi dobre vedel, že by mu najviac padol vhod suchý chlieb. Všetky tieto indické pochutiny boli buď vyprážané, alebo minimálne veľmi mastné a silne korenené. Pragmaticky som sa snažil vyberať z tých jedál, ktoré pripomínali českú alebo aspoň európsku kuchyňu. V tak širokej škále možností som bez problémov našiel jedlá, ktoré vyzerali ako guláš, sviečková, lečo alebo karbonátky, avšak chuťovo sa nič z toho ani zďaleka nepribližovalo mojej predstave.

Na svoj tanierik som naberal malé kopčeky rozličných pochutín, zatiaľ čo Indovia si naberali také hromady, aké by normálny smrteľník nikdy nemohol zjesť a hádzali to do seba nehľadiac na druh či konzistenciu jedla. Sladké, slané, kyslé, horké. Všetko spolu. Pripadal som si oproti nim ako slaboch. Síce by som do seba eventuálne dokázal nalámať pätnásť pív a zjesť päť utopencov, lenže mi táto super schopnosť na indickej svadbe bola úplne na nič.

Putovanie po Indii - 4. časť: Šamanský kemp

A je to tu, ďalší diel indickej ságy je na svete. Tentoraz nás Vojta Kadera zoberie medzi šamanov. Už sa nemôžeme dočkať! Batôžkarovo putovanie nás proste baví!

>>> ČÍTAŤ ĎALEJ <<<

Párty Hárd

Z nádvoria k nám začalo doliehať hlasné dunenie a nejaká ťažko rozoznateľná melódia. Už aj tak veľmi nekvalitná hudobná produkcia sa odrážala od okolitých stien a výsledkom bol príšerný humbuk. To ma veľmi zaujímalo, a tak som sa aj so zvyškom skupiny vydal priamo tam.

To, čo sme uvideli, sa vymykalo aj tým najbujnejším predstavám o šialenej Indii. Všetko blikalo a svietilo. Snáď každý z prítomných mal nejakú lampu v ruke alebo na hlave. Vyzeralo to ako nejaký abstraktný diskotékový videoklip z deväťdesiatych rokov. Uprostred nádvoria stál traktor, za ním vlečka a na vlečke obrie repráky. To, čo z nich vychádzalo, by som nedokázal zaradiť do žiadneho už objaveného žánru. Môžeme tomu hovoriť napríklad indická rychta. Všetci tí chlapíci s lampami a stroboskopmi v rukách ohraničovali kotol, v ktorom opäť výhradne muži predvádzali také kreácie, že to celé pripomínalo skupinový epileptický záchvat.

Vrhol som sa do oka tornáda. Okolitý svet sa rozostril a náboj rozvášnenej skupiny ma so sebou strhával do opojného tranzu.

Davové šialenstvo sa začínalo zvrhávať do neľudských rozmerov, následkom čoho k nám bol nútený pristúpiť ženích a taktne nám odporučil opustiť priestor, pričom sa tváril, že sa každú chvíľu začne strieľať alebo minimálne rabovať. Náhlivo sme teda obsadili vypožičané vozidlá a opäť bolo na mne prekľučkovať chuchvalcom maniakov, pokiaľ možno bez väčších incidentov, čo sa nakoniec s riadnou dávkou trpezlivosti, rozvahy a dôvtipu podarilo a večer tak skončil rovnako náhle ako začal.